image2 image3 image1

Vladimír Mečiar: Maďarom nejde o občanov PDF Tisk Email
Hodnocení uživatelů: / 1
NejhoršíNejlepší 
Napsal uživatel Stanislav Háber   
Neděle, 01 Květen 2011 22:57
Rómovia vylepšujú sociálno - ekonomické postavenie maďarskej menšiny * Slovenská vláda zlyhala a zradila * Orbánova deravá archa Noemova v skaze tohto sveta * Brzdí sa rozvoj občianskeho štátu aj na Slovensku. Prinášame interview s Vladimírom Mečiarom: Sčítanie ľudu je za dverami, ale Rómovia ešte stále neprotestujú proti snahám presvedčiť ich aj s podporou vlády SR, že sú maďarskej národnosti. Je to svojský príspevok možno aj od slovenskej vlády - ak majú dostať za vyplnenie formulárov, že sú maďarskej národnosti úplatok - k ich sociálnym dávkam? V. Mečiar: Akékoľvek ovplyvňovanie hlásenia sa k národnostnej menšine je Ústavou SR zakázané. Čiže ak vláda také niečo financuje, vykonáva protiústavnú činnosť. Keby už nič iné neurobila, je to dôvod na odchod vlády. Minimálne by mal odísť vicepremiér. Zákernosť tohto kroku spočíva v jednoduchom mechanizme. Podľa počtu príslušníkov národnostných menšín sa kvalifikuje podiel peňazí, ktoré idú na národnostné menšiny, zo štátneho rozpočtu. Čiže ak narastie maďarská menšina o Rómov, tak dostane toľko peňazí, akokeby všetci boli maďarskej národnosti. Ale vlastné užitie peňazí je len vo vnútri maďarskej menšiny. Ak idú peniaze na školstvo, tak idú na školstvo s vyučovacím jazykom maďarským. Nejdú na špecializované rómske školstvo. Ak idú sociálne peniaze a sociálna pomoc, tak sa opäť diferencuje. Lenže ak ide o záťaž s tým, že nemajú zamestnanie a potrebujú vyplácať sociálnu pomoc, tak sú všetci naraz Rómovia. Tým zase zaťažujú tie časti, ktoré idú z rozpočtu SR vôbec. Takže sa to vypláca len špekulantom? V. Mečiar: Čiže sa to vyplatí SMK a Mostu-Híd, ktorí takto zoberú peniaze, ale fakticky sa za väčšinu svojej menšiny zbavia zodpovednosti. Počul už niekedy niekto, že by SMK, alebo Most-Híd bojovali za postavenie rómskej menšiny na južnom Slovensku? Slúžia pre nich ako štatistický nástroj na vylepšovanie politickej a ekonomickej pozície. To je veľmi nečestná a veľmi nečistá hra, ktorá vyplýva z toho, že u Rómov niet susedného štátu a ich povedomie je trošku nižšie. Aj celý ten výchovný vplyv má smerovať k tomu, aby jazyk považovali za základ svojej etnicity a nie vlastný etnický pôvod. Myslíte si, že ľudia chápu sčítanie ľudu ako tému, ktorá je pre nich dôležitá a že súvisí s presadzovaním politickej agendy jednej národnostnej menšiny na úkor celého národa, alebo sa ich viac dotýkajú sociálne témy? V. Mečiar: Myslím, že to, o čom tu rozprávame, okrem tých, ktorí nás čítajú, nie je jasné nikomu. Sčítanie ľudu beží kdesi na okraji záujmu. Bude mať v podstate tri časti. Obyvateľstvo, byty, domy. Slúži to ako podklad pre sociálne plánovanie celého štátu na desať rokov. Od neho sa budú odvíjať všetky ostatné veci a vzťahy v zákonoch, i v sociálnej politike. Tento faktor sa nedoceňuje a mnohí ho nechápu. Ak ide o to, čo je pre ľudí aktuálne, mnohí ani nevedia, ako ten formulár vyplniť. Preto to za nich budú vypĺňať sčítací komisári. Potom veľa závisí od toho, ako ho sčítací komisári vyplnia. Rubriky, ktoré by narušili anonymitu, by vyplňať nemusel, ale mal by si ich občan vyplňať sám. A po niekoľkých dňoch si sčítací komisári vyplnené hárky odnesú. Závisí to však od toho, ktorý komisár ako bude konať. Význam tohto kroku presahuje sociálnu štatistiku. A presahuje to, čo si o ňom momentálne myslíme, lebo desať rokov sa budú všetky rozhodnutia v sociálnom plánovaní v štátnom rozpočte a v iných mechanizmoch odvodzovať od tohto prieskumu verejnosti. V prípade menšín je tam ustanovenie o používaní jazyka. Sú tam tri podotázky, či sčasti, alebo prevažne, ktoré majú túto otázku dostať do iných vzťahov. Takže so sčítaním ľudu nesúhlasíte? V. Mečiar: Z našej strany nejde o protest proti tomu, že sa koná sčítanie ľudu. Ide nám o to, že štatisticky by mali byť takéto faktory zisťované, aby sa zmenili na politický akt ovplyvňovania pocitu človeka hlásiaceho sa k etnicite. Ten sa potom mení na ekonomicko – sociálny. Zneužitie nižšej gramotnosti vedie k tomu, že druhá časť maďarskej menšiny nadužíva pomery aj za tých, ktorí z toho žiadne úžitky nemajú. Maďarský prezident podpísal novú ústavu, čo znamená podľa vás, že Maďarsko bude mať povinnosť vstupovať do nášho spoločenského systému pri tzv. ochrane ich menšiny u nás. Môže takéto zriadenie založené Orbánom ešte demokratickými pravidlami zmeniť zahraničie, ak domáce sily na to nestačia? V. Mečiar: Povedzme si najprv, v čom je podstata tejto politiky. Maďarská politika od Trianonu vychádzala z toho, že uplatňovala požiadavky ad teritoriam – čiže požiadavky na územia susedných štátov. Takto to bolo aj začiatkom 90-tych rokov, aj začiatkom tohto storočia. Prichádza na scénu Fidesz, ktorý obracia túto politiku. Nehovorí, že chce územia ad teritoriam, ale hovorí, že chce ad personam – teda chce obyvateľov. A to aj vtedy, ak žijú aj na území iných štátov, ale sú to občania maďarského štátu, podliehajúci maďarským zákonom a maďarskej ústave. A preto túto zmenu, ktorá ústava zakotvuje, ťažšie chápu ľudia, ktorí sa s týmto typom politiky ešte nestretli. Aj v iných európskych inštitúciach bude trvať ešte nejakú dobu, kým to pochopia. A neviem, koľko rokov to bude trvať slovenským politikom, kým na tento princíp vôbec prídu. A to isté treba povedať aj vo vedomí ľudí, v čom je zrada tejto politiky, ktorá nehovorí, že chce územie. Ona v tejto časti politiky hovorí, chcem obyvateľov podriadiť mojej ústave, môjmu zákonodárstvu, upevňovať v nich pozíciu v zmysle, že síce žijú na cudzom území, ale sú naši občania. Keď sa podarí dosiahnuť tento stupeň uvedomenia organizovanosti, potom bude možné túto etapu premeniť takticky od ad personam na ad teritoriam. Potom už pôjde aj o územie. Ale v zahraničí to chápu? V. Mečiar: Nie ešte celkom. Ani v Bruseli? V. Mečiar: Ani v Bruseli. V Bruseli chápu nedemokratičnosť ústavy s tým, že prekračuje hranice štátu. Nevedia si predstaviť, ako to má byť so zvoliteľnosťou na území iných štátov. Nevedia si predstaviť, že sa obmedzuje súdna moc a glorifikuje sa vlastne výkonná moc. Nevedia si predstaviť isté obmedzenia v občianskych právach a slobodách. Je tam viacero problémov. K tomuto poznaniu, že táto stratégia sa uplatňuje, je môj názor, ktorý vyplýva z dlhodobej osobnej skúsenosti a analýzy politiky maďarského štátu. Preto do istej miery musí slovenská politika bojovať aj o povedomie vlastných občanov, lebo to ad personam chápe maďarská politika veľmi široko. Nielen na maďarskú menšinu. Oslovuje všetky osoby, ktorých predkovia hovorili maďarsky, teda celé územie Slovenskej republiky. A to je mimoriadne nebezpečná a zlá politika. Toto je stratégia. Ostatné je text, ako túto stratégiu vykonať. Kto túto stratégiu nechápe a nevie sa s ňou vyrovnať, by mal niečo opraviť sám u seba. Vláda SR v tomto nielen zlyhala, ale zradila. Nechceli sa vyjadrovať k návrhu ústavy v dobe, keď ju bolo možné pripomienkami meniť. Keď je už prijatá, tak ju znovu môže meniť len maďarský parlament. Medzinárodne politický tlak môže donútiť k tomu, aby niektoré veci uplatňovala intenzívne, alebo menej intenzívne. Fakt je, že ústava vytvorila legitímny princíp pre maďarskú vládu na vmešovanie sa do vecí iných štátov. Na politické a právne prenikanie na územia iných štátov. To je samo o sebe svojou povahou agresívne, ale aj nebezpečné vývojom a dôrazom, aký to môže mať. Medzinárodné spoločenstvo má isté možnosti ako vyvíjať nátlak, ale ako vidíte, zatiaľ ho maďarská vláda odráža. Má priveľa signálov nespokojnosti, ale tú nespokojnosť ignoruje, lebo v 21. storočí žijú myšlienkami v 19. storočí. Maďarský "taliban" reprezentovaný vodcom Orbánom naplánoval podpis novej ústavy na veľkonočné sviatky, kedy si Fidesz pripomína svoje volebné víťazstvo spred roka. Ústava pritom svojimi ustanoveniami môže predĺžiť vládu Fideszu aj v čase, keď už nebude pri moci. Možno teda ešte hovoriť o demokracii v Maďarsku? V. Mečiar: Myšlienkova koncepcia, filozofia postavenia a úloh Maďarska je definovaná ústavou a môže byť zmenená ústavou. To, že Orbán takto vysoko vyhral, nie je len zásluha Orbána. Je to aj žalostné zlyhanie všetkých ľavicových a opozičných strán, ktoré viedli Maďarsko do hlbokej krízy a nevedeli nájsť vychodiská z tejto krízy, aj v dobe, keď sa priznali, že všetkých klamali. Precedens sa vytvoril v tom, že Orbán v tejto kríze potrebuje úspech a tak ho zaznamenáva v oblasti prehnaného nacionalizmu. Ním akokeby chcel podporiť upadajúce sebavedomie občanov maďarského štátu a dôveru vo vlastný štát. Týmto problémy odložil, ale nevyriešil, ešte ich prehĺbil. Pokiaľ ide o jeho kontakt smerom k zahraničiu, vychádza z tzv. myšlienky „anya országhu“, to je materskej zeme, ku ktorej by sa mali všetci ostatní pridať a prijať ju ako nejakú archu Noemovu v skaze sveta. Pritom vlastne tých ľudí ničí, ale ničí aj jednotu politickú, občiansku v susediacich štátoch. Slovenská republika bola budovaná na občianskom princípe. Cez zákony nášho štátu, cez činnosť politických strán, vnucuje delenie obyvateľstva podľa princípu etnicity a brzdí občiansky štát. Čiže stáva sa už brzdou vo vývoji demokracie a zakladá možné budúce konflikty, ktoré sa historicky v tomto priestore opakujú. Ústavný súd SR rozhodol, že boli porušené podmienky voľby generálneho prokurátora a voľba sa tak má zopakovať. Myslíte, že sa tým vyrieši aj prístup koalície k presadzovaným zmenám v prokuratúre, alebo rozhodnutie Ústavného súdu chápu len ako nutné zlo, na ktoré po opakovaných tajných voľbách generálneho prokurátora zabudnú? V. Mečiar: Vládna koalícia nemá odvahu postaviť sa proti nálezu Ústavného súdu SR, lebo tým by sa stavala nad Ústavu SR. Jedine Ústavný súd SR má právo v tomto smere vysloviť právny názor. Spájajú sa tu dve veci. Voľba generálneho prokurátora je voľbou osoby. Hovoríte však aj o zmene organizácie celej prokuratúry. Ak sa pýtame, prečo je dnes vládna koalícia proti Trnkovi, tak jeden vecný argument nepovedali. Menia však celý zákon o prokuratúre. Z toho vyplýva, že hľadajú osobu, ktorá by tento nový systém prijala. Nebezpečenstvo nového systému je v tom, že v podstate politické strany vládnej koalície preberajú dozor, alebo môžeme povedať priame riadenie celej inštitúcie prokuratúry. Traja nominanti politických strán proti dvom nominantom prokuratúry budú rozhodovať o persónach, o disciplinárkach, o postupoch a ministerka spravodlivosti o výklade zákonov, o rozpočte. Preto sa hľadá generálny prokurátor, ktorý by to nenapadol na Ústavnom súde SR. Môže to napadnúť tridsať poslancov NR SR a nepochybujem, že budú úspešní. Prokuratúra je monokratický orgán na čele s osobou podliehajúcou NR SR a Ústavnému súdu SR. Tento systém sa však ruší. Má podliehať ministrovi spravodlivosti, teda nominantovi politickej strany, čiže v podstate nominantom politických strán vo vládnej koalícii. Lenže prokurátor má vykonávať nestranný dozor a dohľad nad dodržiavaním zákonností. To znamená, že aj nad dodržiavaním zákonnosti ministerstva spravodlivosti. Tým sa táto jeho funkcia absolútne potiera. Táto konštrukcia tu už bola v 50-tych rokoch a bola zmenená po rehabilitáciách, keď sa zistili neprávosti. Vtedy sa povedalo, že presne toto, čo sa teraz presadzuje, plodí svojvôľu, nezákonnosť a nespravodlivé procesy. Každý, kto si ctí právo a slobodu, s tým nemôže súhlasiť. Nemožno dopustiť, aby taký stav nastal, lebo potom bude zneužívaný. Potom bude už neskoro kričať, keď budeme po krk v problémoch. Ak by to však Ústavný súd zrušil... V. Mečiar: Tak platí terajší stav. Takže by to malo pre vládnu koalíciu zmysel iba na tú dobu, kým by to Ústavný súd SR zrušil? Myslíte, že s tým kalkulujú? V. Mečiar: Pri podaní na Ústavný súd SR je aj iná možnosť. Navrhovateľ môže navrhnúť, aby Ústavný súd SR prijatím návrhu odložil účinnosť zákona do rozhodnutia. Čiže ani po prijatí zákona o prokuratúre nemusí prísť k jeho zneužitiu, ak poslanci NR SR nájdu silu takto konať a pripraviť kvalifikovaný podnet. V tomto smere ĽS-HZDS v parlamente mimoriadne chýba. Premiérka už dvakrát pohrozila, že odstúpi a to pre Daňové riaditeľstvo, ako aj pre voľbu generálneho prokurátora. Bude takto presadzovať vlastnú vôľu aj v budúcnosti a presadzovať si ju hrozbou odstúpenia? V. Mečiar: Myslím si, že by ju nemali trápiť a mali by jej to odstúpenie umožniť. Nielen pre ňu, ale pre všetkých je to trápenie. Riziko takéhoto jej vystupovania nie je politicky ospravedlniteľné, lebo vlastne hrozí tromi vecami. Prvou je vládna kríza. Vyvolá ju tým, že vláda odstúpením premiéra odchádza ako celok. Druhou je koaličná kríza. Politické strany by znovu museli dať na trh všetky svoje sily a vytvoriť novú vládu v čo najkratšom čase podľa dohody s prezidentom. Po tretie, či to niekto chce, alebo nie, hrozí rozklad SDKÚ. Je predsa podpredsedníčkou SDKÚ, z ktorej takto hrozí, že odtiaľ vystúpi a so sebou stiahne aj niekoľko druhých, u ktorých má podporu. Môže tak vytvoriť stav, ktorý povedie buď k novým voľbám, alebo k novej koalícii. Do istej miery aj s týmto niektorí kalkulujú. Takto, aby Dzurinda a Mikloš opakovali staré metódy riadenia, či metódy ekonomických záujmov v podobe ekonomického voluntarizmu i posluhovania, to byť už nemôže. To cítia v koalícii všetci. Otázka je, či vedia konať inak? Vzniká tak pernamentné prostredie konfliktu záujmov. Pokiaľ ide o spôsoby, ako môže Radičová nekrízovo viesť vládu, tak krízu okolo Daňového riaditeľstva mohla vybaviť telefonicky. Nie nadsadzovaním sa na verejnosti, že ak nebude po mojom, tak idem preč. V druhej kríze, ktorú vyvoláva okolo voľby generálneho prokurátora, je vedúcim orgánom NR SR. Vláda je odvodená od Národnej rady. A tak vlastne podriadená zložka kladie ultimátum svojmu šéfovi, že ak nebude po mojom, tak nebude nijako. To je absolútne popletenie si zmyslu. Každý poslanec má právo hlasovať slobodne. Nemal by hlasovať pod nátlakom. Veď vždy je otázka, či ďalšia voľba už bude demokratická. Veď poslanci rozhodujú pod priamym nátlakom. Ten nátlak má rôznu intenzitu. Spočíva aj v tom, že hrozí vytvorenie vládnej koaličnej krízy a predčasné ukončenie pôsobnosti parlamentu. Je to nátlak na poslanca, že ak nebude po mojom, tak vyvolám takú krízu, že tu ani nemusíš byť. V tomto smere je správanie Ivety Radičovej nezodpovedné. Dobre som počúval všetko, čo povedala na adresu Trnku. Nepovedala nič, čo by takýto postup odôvodňovalo. Okrem toho výrazu, že niekde „trtošili“, tak nech dokážu, že nie. Podporili ste v minulom roku vznik eurovalu, teraz sa začína rokovanie o jeho novej podobe ako trvalého mechanizmu, ale vládne strany začínajú špekuľovať a odmietajú podporiť trvalý mechanizmus podpory euro meny. Myslíte, že súčasná vláda si uvedomuje potrebu udržania eura ako meny, alebo bude populisticky hľadať percentá aj na tejto téme? V. Mečiar: Máme dve možnosti, buď sa budeme držať eura, alebo sa vrátime k slovenskej korune. Nie je tretia možnosť. Ak sa chceme vrátiť k slovenskej korune, odmietajme to, čo sa robí. Odmietajme prijať jednotné celoeurópske pravidlá a realizujme svoju menu. Táto možnosť tu je. Aké budú spoločenské straty? Druhá možnosť je prijímanie spoločenských mechanizmov, regulácií eura a potom sme v bloku. A v bloku sa musíme správať ako ostatní. Podľa pravidiel v tomto bloku vlády nemajú priamu väzbu cez svoj rozpočet na rozpočet európskej meny. Ten je sprostredkovaný. A mechanizmus prevodu týchto mechanizmov sa doteraz nenašiel. Takže tieto prevodové páky nefungujú. Preto euroval a jeho terajšia nová podoba vlastne hľadá toto vyjadrenie. Otázka je, či potom také štáty, ktoré neplnia kritériá, vylúčiť z európskej meny, alebo hľadať spôsob, akým to udržať a ako udržať aj kurz eura. Nakoniec kurz eura vo vzťahu k doláru rastie veľmi výrazne aj pre pokles doláru, aj pre tieto opatrenia, ktoré sa robia. Preto sú tieto kroky veľmi zodpovedné na to, aby sme sa mohli správať v parlamente ako trhoví vyvolávači, že bez toho, aby vedeli, aký to bude mať dopad na ľudí a čo to prinesie. Zodpovedný politik požiada aspoň dvoch národohospodárov, aby si sadli a vypočítali, koľko to bude tento štát stáť. Keď to spočítajú, potom im z toho vyjde, čo majú robiť. Ale aby vykrikovali a potom rozmýšľali, čo robiť, je trošku opačne. Slovensko sa tiež zadlžuje. Slovensko ide do hlbokej krízy. Otázka je, ako sa bude správať, keď bude potrebovať pomoc ostatných? Vládna koalícia sa dostala k vládnutiu aj vďaka predvolebnému sľubu, že na štátnych zákazkách nebudú zarábať firmy, v ktorých nie sú známi vlastníci. Po kauze prenájmu budovy v Košiciach Daňovému úradu firmou s neznámymi vlastníkmi z Cypru sa dnes vládni politici vyjadrujú, že je nereálne, aby boli vlastníci firiem známi. Znamená to, že na Slovensku budú vyhrávať voľby len tie politické strany, ktoré vedia v rámci kampane lepšie a účinnejšie klamať? V. Mečiar: Len 6 až 8 percent ľudí si na Slovensku vyberá strany podľa programov. Zbytok je postavená pred kampaň, ktorá je negatívna. A negatívna kampaň vychádza z toho, že kto je horší. Nie z toho, kto je pre ľudí lepší. Ľudia túto kampaň niekedy chápu ako lotériu. Vytiahnem a uvidí sa, čo sa stane. To nehovorím ako ten, ktorý viedol družstvo k niekoľkým víťazným voľbám a jedny mi nevyšli. Hovorím to preto, lebo je to realita. V otázke reálnosti sľubov som diskutoval v TA 3 s Miklošom. Povedal som mu, že sa strašne bojím, že len čo príde do vlády, urobí dva kroky. Povie, že našli pokladňu v inom stave, ako si mysleli a preto zmenia, a budú robiť inú politiku. A okamžite začnú privatizovať. Mikloš mi na to povedal, že privatizáciu SDKÚ nemá v programe. Prišli do vlády a povedali, že všetko je inak. Začali okamžite privatizovať. Čiže ich kroky sú predvídateľné pre toho, kto predvídať chce. Keď sa to robí podľa emócii, nie podľa skúseností, kto mi čo môže doniesť, lebo žiaden majiteľ nechce hlúpeho gazdu, aby znehodnotil jeho majetok. Dá ho tomu, kto mu majetok zhodnotí. Lenže Slovensko asi bude musieť prejsť ešte pár tvrdými stretmi a pár krízami. Na túto vládu už Slovensko dopláca. Každý z ľudí už vie, že za to platí zvýšenými cenami, klesajúcimi príjmami, bojom o sociálny status, bojom o prácu a holé prežitie. Ešte nie som presvedčený, že to pochopenie zodpovednosti za volebný výsledok stačí. Demokracia bez zodpovednosti a právo bez spravodlivosti nemôžu existovať. Ak demokraciu nechápeme ako zodpovednosť za seba, potom budeme ťažko za svoje chyby platiť. Stanislav Háber